Daň z pamäťových elektronických médií

Koncom roku 2015 schválil parlament autorský zákon, ktorým (ne)priamo zvýšil ceny vybraných elektrospotrebičov. Podobné poplatky sa uplatňovali aj v minulosti, nevzťahovali sa však na taký široký sortiment. Vybrané poplatky následne nesmerujú do štátneho rozpočtu,  na svoje konto si ich občianske združenia (tzv. oks – organizácie kolektívnej správy) zastupujúce umelcov.

Samotná výška poplatkov je diferencovaná podľa druhu výrobku. Najvyšší príplatok váš čaká pri USB kľúčoch vo výške 6% predajnej ceny. Pri počítačoch, kamerách si priplatíte percento, mobil a tablet je na úrovni 0,7%. Podobne ako väčšina regulácií vytváraných od stola, aj táto má svoje úskalia napríklad pri stanovení výšky poplatkov za jednotlivé tovary. Mobilný telefón poskytuje rovnaké funkcie na ukladanie dát ako USB kľúč, avšak poplatky sú značne rozdielne.

Otázka však je, prečo je tento poplatok vôbec nutné vyberať. Štát predpokladá, že pokiaľ ste majiteľom vybraných tovarov, tak sa bezpodmienečne zúčastňujete na využívaní autorských práv. Je to podobné, ako keby každý majiteľ kuchynského noža musel ísť preventívne na pol roka do väzenia za to, že nožíkom je možné zavraždiť. Pokiaľ by ste chceli argumentovať, že vy si na vašom kľučí plánuje uchovávať iba vlastné texty, je to márne. V tomto prípade sa uplatňuje princíp „kolektívnej viny“ a priplatíme si všetci. Aplikácia nepriamej dane tak zvyšuje ceny týchto tovarov. Ako tomu tradične býva, zvýšenie ceny si vždy odnesie koncový spotrebiteľ.

Pri pohľade do susedného Česka máme možnosť vidieť značné rozdiely vo fungovaní organizácií kolektívnej správy. Kým poplatky za elektronické médiá sa pohybujú približne v rovnakej výške, za mobil a smartphone si u našich susedov nepriplatíte ani korunu. Od prijatia úpravy v autorskom zákone vidíme viditeľný nárast príjmov SOZA za položku „nenahratých prístrojov a nosičov“.

soza1
Nedostatky pri autorských organizáciách pociťujeme aj pri nízkej miere transparentnosti pri prerozdeľovaní príjmov umelcom a autorským agentúram. Verejnosť má prístup k obmedzenému množstvu údajov. Môžete zistiť,  koľko zdrojov SOZA vyberie, ako aj kritéria na základe prerozdelenie medzi umelcov. Ak by vás však zaujímalo konkrétne číslo, napríklad koľko hodí umelecká tvorba Martinovi Jakubcovi, smerujete do slepej uličky. Transparentnosť áno,  ale všetkého predsa veľa škodí.
soza2Ako ukazuje tabuľka č. 2, slovenská autorská organizácia výraznejšie zaostáva za českou v efektivite príjmov a nákladov. OSA zastupujúca českých autorov každoročne od roku 2011 znižuje svoje náklady a zlepšuje svoju efektivitu, na  Slovensku to však neplatí. Napriek tomu že podľa SOZA daň za elektronické média považuje za: ,,…najvýraznejších úspech manažmentu SOZA za posledné roky…“, považujeme aplikovanie „kolektívnej viny“ za nevhodný spôsob riešenia uplatňovania autorských prác a navrhujeme túto daň zrušiť.

soza3 soza4