Kanadskou sekerou do Hydry byrokracie

Byrokracia je najosamelejšie dieťa na svete. Nikto, ale naozaj nikto ju nemá rád. Občania na ňu šomrú a politici z ľava do prava jej vyhlasujú neustály boj. Pamätáte si niekedy na stranu, ktorá by pred voľbami sľubovala viac papierovačiek? Byrokraciu dokonca nemajú radi ani úradníci. Oni sami sú v rámci interných procesov svojich úradov nútení vypisovať rovnaké množstvo papierov, ako nútia oni nás- občanov.

Napriek tomu je množstvo nezmyselných povinností a formulárov nemennou účasťou našich životov. Nie že by sa proti byrokracii nič nerobilo. Čas od času sa zruší nejaká povinnosť, či na webe sprístupní dovtedy papierový formulár. Podobne ako antickej Hydre, aj tu za každú zoťatú reguláciu vyrastú tri nové. Na byrokraciu treba ísť podobne ako Herakles – systémovo. Vo svete verejnej správy veľmi nádejnú cestu zvolila Kanada.

Grécky poloboh zabránil rastu nových hláv opálením krku ohňom. Kanaďania miesto ohňa nasadili v rokoch 2012 – 2015 šesticu opatrení. Prvým opatrením je „optika malého podnikania“. Pri každej novej regulácii musí zákonodarca vyplniť dotazník dopadov na malé podniky (vrátane ich komentárov). Niečo podobné aj na Slovensku skúša návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania. Ďalej sa už podobnosť Slovenska a Kanady končí.

Druhým opatrením je povinnosť ku všetkým reguláciám zverejniť ich interpretáciu. Jedna vec je totiž schváliť zákon a druhá vec je povedať, čo presne to v praxi znamená. Aj slovenskí podnikatelia, účtovníci, či daňoví poradcovia musia až príliš často testovať nové pravidlá systémom pokus-omyl (alebo skôr pokus-pokuta). Tretím krokom je stanovenie štandardov pre „masové“ úkony, ako je vydávanie povolení, licencií, rozhodnutí a podobne. Napríklad že rozhodnutie v takej a onakej veci v 80% bude do 120 dní. Každý verejný orgán zároveň zverejňuje skutočné výkony.

Štvrtým opatrením je tzv. „plánovanie dopredu“, keď každý orgán musí zverejniť dvojročné plány zavádzania nových regulácií. Podnikatelia a občania tak majú možnosť popredu sa pripraviť na zmeny. Pre slovenskú prax skrátených legislatívnych konaní, v ktorých sa narýchlo pretláčajú nové pravidlá, by to bola prepotrebná medicína.

Najrevolučnejším je však opatrenie „1 dnu, 1 von“. Ak je prijatá nová zaťažujúca regulácia, nejaká existujúca sa musí zrušiť. Zároveň miera zrušenej záťaže musí byť aspoň rovnaká, ako miera novej. Druhým opatrením je kontrola toho prvého – vláda každoročne musí pripraviť správu, kde presne vymenuje nové a zrušené regulácie spolu s peňažným vyčíslením ich záťaže. Celé to zaobaľuje posledné opatrenie, každoročné vydávanie komplexných hodnotiacich správ. V nich sú nielen vymenované, ale hlavne vyčíslené všetky zmeny, ktoré sa udiali za rok. Nechýba ani hodnotenie jednotlivých orgánov, kde si každý môže pozrieť, že kým Health Canada (zdravotný úrad) si plní záväzky zjednodušovania byrokracie na jednotku, taký Úrad pre domorodých obyvateľov má čo zlepšovať.

Bežný kanadský občan by asi stále vedel nájsť zopár šťavnatých nadávok na byrokraciu. No rozdiel prístupu verejnej správy k tomuto problému je oproti Slovensku výrazný. Bude to tak naveky?