Dane

  • Zníženie sadzby na 16% – zníženie sadzby o 1-2 percentuálne body by síce pomohlo podnikateľskému prostrediu, ale výrazné dopady môžeme očakávať len od razantnejšieho zníženia sadzby, ktoré by posunulo Slovensko medzi najprogresívnejšie štáty v EÚ. Vzorom môže byť Írsko, ktoré ani cez najťažšie krízové roky nezvýšilo svoju 15% sadzbu. Dnes je Írsko najstabilnejším štátom spomedzi skupiny tzv. PIIGS. Znížené z 22% na 21% od 1.1.2017.
  • Zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk – spôsob, ako motivovať firmy k investíciám na Slovensku. Veľmi dobrú skúsenosť s týmto opatrením majú v Estónsku, kde nulová daň na reinvestovaný zisk platí už od roku 2000. Viedol k nárastu priamych zahraničných investícií, pričom pokles výnosu DPPO bol minimálny len v prvých rokoch a rýchlo sa vrátil k normálu.
  • Nelimitovať daňovú odpočítateľnosť straty – v súčasnosti si môže podnikateľ uplatniť daňovú stratu len z obdobia maximálne štyri roky dozadu. Avšak podnikanie je dlhodobý proces. Vysoké zisky neraz prichádzajú až po dlhom období strát. Podnikatelia tak môžu skončiť v situácii, že platia dane z príjmu, hoci zo svojho niekoľkoročného podnikania dosiahli kumulovanú stratu.V EÚ má 15 krajín časovo neobmedzenú prenositeľnosť straty, pričom 7 krajín nemá ani žiadne obmedzenia na výšku odpočítavanej sumy (Belgicko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Švédsko, Veľká Británia, Malta)
  • Zaviesť dobrovoľné daňovo-odvodové licencie pre živnostníkov – (dobrovoľné) licencie by výrazne znížili administratívnu náročnosť živnostenského podnikania. Licencia by pokryla minimálne odvody (v roku 2016 je to 2 427,12 € ročne) a primeranú daň z príjmu podľa stupňa licencie (rôzne varianty). Stupne by boli tri s príjmovými stropmi, pričom posledný príjmový strop by bol na hranici povinnej registrácie pre DPH (aktuálne 49 790 €).
  • Zvýšenie stropu pre platenie preddavkov DPFO na 10 000 € (dnes 2 500 €) – preddavky DPFO nepredstavujú z pohľadu hotovostných tokov v rozpočte významnú položku a pritom zbytočne zvyšujú administratívnu záťaž pre daňovníka. Výrazným posunutím tohto stropu by neprišlo k žiadnym komplikáciám.
  • Zrušiť daň z motorových vozidiel – Za sadzbu dane, výber dane a redistribúciu výnosov je po novom zodpovedné Ministerstvo financií, čím sa stratila možnosť regiónov cenou rozhodovať o poplatkoch za užívanie ciest. Ak sa stav nemá vrátiť do pôvodného stavu, stratila táto daň zmysel, a z dôvodu úspory vysokých administratívnych nákladov firiem by mala byť daň zrušená a výnosy môžu byť kompenzovaného z vysokého nárastu výberu DPH. Opotrebenie ciest a ekologickú záťaž už reflektujú spotrebné dane na palivá a mýto.
  • Zrušiť registračný poplatok motorových vozidiel – Daň za registráciu auta (názov „poplatok“ je použitý len aby neprišlo k okatému narúšaniu vnútorného trhu EÚ) je selektívnou daňou, ktorej administratívne náklady sú príliš vysoké (existuje 918 možných kombinácii poplatku!), vzhľadom na celkový výber. Výrazne zhoršuje možnosť obnovy extrémne prestarnutého vozového parku na Slovensku (priemerný vek vozidiel takmer 11 rokov), keďže významne predražuje dovoz kvalitných ojazdených áut zo zahraničia (od 1.2.2017 sa daň upravuje podľa veku vozidla). Vlastníci áut pritom proporčne k veľkosti ich motora prispievajú do štátnej kasy vyšším objemom spotrebných daní a DPH. Navrhujeme daň zrušiť.
  • Zrušiť daň regulovaných subjektov – Vláda zaviedla plošnú daň, ktorej cieľom je však zdaniť +/- desať konkrétnych podnikov. Zakladá však daňovú povinnosť aj menším firmám, ktoré nedisponujú ani významným/monopolným postavením na danom trhu, ani ich tržby nie sú dôsledkom nakladania s jedinečnou infraštruktúrou (EUSTREAM). Plošná daň by mala byť preto zrušená.
  • Zrušiť koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov – Dnes musia firmy bez akéhokoľvek vzťahu k vysielaniu RTVS platiť poplatky, dokonca na základe počtu zamestnancov, pričom nemusia mať ani jeden televízor. Okrem toho, že to znižuje dostupné zdroje na mzdy zamestnancov (poplatok rastie s počtom zamestnancov), administratíva poplatkov zaťažuje firmu nepriamo.
  • Zrušiť odvod (daň) bankových subjektov – Poslanie odvodu je nejednoznačné, a príklad Váhostavu je dôkazom, že neurčité peniaze sú príliš veľkým lákadlom pre vládu na použitie. Navrhujeme preto odvod zrušiť a kumulované prostriedky previesť do fondu na ochranu vkladov.
  • Zrušiť dane z pamäťových elektronických médií – autorský poplatok, ktorý sa platí z čoraz širšej plejády technických zariadení, predražuje tieto zariadenia (napr. televízory o 3%). Výnos tohto poplatku naviac končí v rukách kvázi súkromných správcov (organizácie kolektívnej správy), pričom títo z nakladania s verejnými zdrojmi neposkytujú žiaden transparentný verejný audit.
  • Kroky na elimináciu Elektrickej dane. Koncové ceny elektriny zaťažuje prenášanie nákladov nesúvisiacich politík na spotrebiteľov. Detailne ich popisujeme v analýze „Elektrická daň“, kde navrhujeme aj potrebné kroky k jej odstráneniu.
  • Zdobrovoľnenie 2% odvodu (dane) do umeleckých fondov – umelci by sa dobrovoľne rozhodli, či budú platiť túto daň, alebo sa vzdajú výhod z neho vyplývajúcich.
  • Zrušiť daňové licencie – daňové licencie patria k jedným zo symbolov nepriateľského naladenia štátu voči podnikateľským aktivitám. Ich prínos pre rozpočet nie je významný a ako faktická „daň zo straty“ nesú so sebou mnohé negatíva. Zrušené od 1.1.2018.
  • Zrušiť povinnosť odvedenia DPH podnikateľom za dodávateľa z čiernej listiny. Podnikateľ by nemal nahrádzať úlohy finančnej správy a byť nútený pátrať, či jeho dodávateľ náhodou nie je na „čiernej listine“ firiem, ktoré neodviedli DPH. Zrušené od 1.1.2018