Podnikateľské historky 1: Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

V tejto sérii článkov prezentujeme reálne prekážky a absurdné situácie, ktorým musia na Slovensku čeliť podnikatelia.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie („OP“) je výstavnou ukážkou toho, ako sa dá celkom dobrý nápad dokonale pokaziť sfušovaným prevedením do života.

OP bola zavedená v januári 2015. Zamestnancom s príjmom do 570 eur sa cez OP znižoval vymeriavací základ pre výpočet zdravotných odvodov, čo znamená vyššiu čistú mzdu pre zamestnanca a nižšiu celkovú mzdu (cenu práce) pre zamestnávateľa. Bola to reakcia vlády na vytrvalú kritiku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré obzvlášť negatívne dopadá na skupinu nízkopríjmových zamestnancov a prispieva k vysokej nezamestnanosti (viď napr. štúdia INESS Nižšími odvodmi za vyššiu zamestnanosť z roku 2012).

Nanešťastie, výsledná podoba OP má hneď štyri chyby, ktoré posielajú jej reálnu užitočnosť blízko k nule.

Za prvé, OP by mala byť na sociálne, nie zdravotné odvody. To by umožnilo ju rozšíriť a zároveň sa jej náklady neskrývali do súvah zdravotných poisťovní, teda mimo rozpočet. Sociálna poisťovňa je len jedna, preto vie vždy okamžite povedať, či má zamestnanec aj iné zamestnania a s akou mzdou (viď štvrtá chyba).

Za druhé, OP nekopíruje rast minimálnej mzdy. Od januára 2016 tak prišlo k paradoxnej situácii, keď maximálnu OP (teda nulový vymeriavací základ) nie je možné dosiahnuť, pretože minimálna mzda je vyššia ako hranica príjmu pre maximálnu OP.

Za tretie, vyšší čistý príjem počas roka z titulu OP, nenabieha zamestnancovi automaticky.. Zamestnanec musí existenciu nároku na OP nahlásiť svojmu zamestnávateľovi. To spraví len malá časť zamestnancov (v 2015 údajne len 26% oprávnených). Zväčša preto, lebo o tejto možnosti nevedia, alebo jej nerozumejú. Naviac to treba stihnúť do 8 dní od nástupu do zamestnania. Mohli by ich motivovať zamestnávatelia, ale tým sa do toho príliš nechce, pretože je tu problém číslo štyri.

Ten spočíva v tom, že OP sa uplatňuje okamžite (tj. od oznámenia sa v mzde platia nižšie odvody), ale poisťovňa ho reálne prepočíta až neskôr. Podnikateľ, ktorý zamestnáva niekoľko stoviek nízkopríjmových zamestnancov, nám k tomu povedal: „V praxi ide o to, že OP neplatí len pre jedného zamestnávateľa v danom roku, ale v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sa posudzuje prijem zamestnanca od všetkých zamestnávateľov v danom roku. T.z., ak polovicu roka pracuje zamestnanec u zamestnávateľa A napr. s minimálnou mzdou, uplatní si OP (na prvý pohlaď zamestnávateľ ušetrí), ale ak druhú polovicu roka pracuje zamestnanec u zamestnávateľa B s vyšším príjmom ako napr. najvyššia hranica pre OP, v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyjde priemerný prijem vyšší, ako najvyššia úroveň pre OP.  Zdravotná oisťovňa potom nechá zdravotné odvody doplatiť prvému zamestnávateľovi za tohto zamestnanca v plnej výške!“

Znamená to, že firma musí za zamestnanca, ktorý od nej už dávno odišiel, spätne platiť odvody kvôli tomu, že v inej firme ten zamestnanec zarába viac. A tak môže nastať situácia, keď zamestnávateľovi príde „pozdrav s nedoplatkom“ od zdravotnej poisťovne 15 mesiacov od doby, keď zamestnával zamestnanca.. Je to potenciálny záväzok, proti ktorému by v ideálnom prípade mal držať rezervu. To sú dodatočné náklady.

Riešenie:

Tento problém by neexistoval, keby sme nehrali „hru“ na odvody zamestnanca a zamestnávateľa. Ak by aj zákon rešpektoval de facto stav, že všetky odvody sú mzdovým nákladom zamestnanca (zamestnanec si svojou prácou musí zarobiť aj na odvody platené zamestnávateľom), ročné zúčtovanie by sa týkalo len zamestnanca, podobne, ako platba dane z príjmu. Žiadny zamestnávateľ by nemohol dostať platobný výmer dávno po ukončení pracovného pomeru.

Dočasne je potrebné prijať nasledujúce úpravy OP:

Alternatíva 1

  • OP by mala poskytovať Sociálna poisťovňa, čo umožní vyššiu OP a odstráni administratívne náklady toho, že jeden zamestnanec môže byť počas roka v dvoch zdravotných poisťovniach (financovanie výpadku odvodov bude jednoduchšie aj pre štát)
  • V danom momente si môže zamestnanec uplatňovať OP len u jedného zamestnávateľa (Sociálna poisťovňa v každom momente vie, ktorý to je).
  • Sociálna poisťovňa priebežne eviduje celkový vymeriavací základ všetkých kontraktov zamestnanca. Informáciu o výške vymeriavacieho základu priebežne poskytuje zamestnancovi. Zamestnávateľa upozorní, ak vymeriavací základ zamestnanca v predchádzajúcom mesiaci presiahol zákonné maximum (zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, prípadne môže prestať OP uplatňovať). Pri ukončení pracovného pomeru zamestnanec dostane informáciu o priebežnom vymeriavacom základe. Nový zamestnávateľ sa môže na základe informácie zamestnanca o VZ rozhodnúť, či bude OP poskytovať(ak je limit nevyčerpaný) alebo nie (keď je limit prečerpaný).

Alternatíva 2:

OP ostane na zdravotných odvodoch, do doby, kým nebude zavedený princíp celkovej mzdy. Maximálna mesačná „úspora“ zamestnávateľa je 33€ pri minimálnej mzde.  S rastúcou mzdou „úspora“ klesá. Zamestnávateľ nemôže uplatniť OP, ak je mzda vyššia ako stanovený strop. V ročnom zúčtovaní vzniká povinnosť len zamestnancovi doplatiť zdravotné odvody (max. 158,4€). Zamestnávateľ nie je zdravotne poistený, preto jemu povinnosť doplatku nevzniká, náklady OP hradí štát.

Pri prihlásení zamestnanca oznámi poisťovňa zamestnávateľovi, či má zamestnanec aj iný pracovný pomer, a či si uplatňuje OOP. Poisťovňa v priebehu roka sleduje, ktorý zamestnávateľ si OP uplatňuje.