Prenositeľnosť daňovej straty

Zarobiť menej,  ako ste minuli,  napriek tomu že do činnosti investujete svoj čas? Pre bežného človeka nelogické a nepredstaviteľné, v podnikaní často bežná prax. Z daňového pohľadu sa jedná o tzv. daňovú stratu. Podľa daňového zákona je možné túto stratu využiť na zníženie zaplatenej dane v budúcich rokoch a to takým spôsobom,  že o daňovú stratu bude znížený daňový základ.

Súčasný systém má však niekoľko úskalí,  ktoré vznikajú chybným vnímaním podnikateľskej činnosti. Podnikanie je dlhodobá činnosti za účelom dosiahnutia zisku, ten však často prichádza až po niekoľkých rokoch strát. Rovnako činnosť podnikateľov prebieha v dynamickom prostredí,  a budúcnosť nie je možné predpovedať na základne geometrických radov.

Daňový zákon a časť upresňujúca daňovú stratu prešla za posledné roky niekoľkými významnými úpravami. V roku 2010 bolo možné odpočítať daňovú stratu po dobu siedmych nasledujúcich rokov. Jej uplatnenie ilustruje nasledujúci príklad.

Ako ilustruje tabuľka,  spoločnosť mala za sledované obdobie v rokoch 2005 až 2009 kumulovanú stratu vo výške 10 000€. V roku 2010 sa jej však už podarilo dosiahnuť kladný výsledok hospodárenia,  taktiež vo výške 10 000€. Z tohto výsledku by mala následne zaplatiť daň. Keďže však za predchádzajúce roky dosiahla stratu, mohla si uplatniť jej odpočítanie. Od hospodárskeho výsledku za rok 2010 vo výške 10 000€ sa odčíta strata za roky 2005 až 2009 vo výške 10 000€. Daňový základ tak bol 0 a daň z príjmu za rok 2010 bola 0€.

To už neplatí. V roku 2014 bol daňový zákon (§ 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov) upravený,  a stratu je možné uplatňovať len po dobu štyroch rokov. Jej výšku bolo možné odčítať rovnomerne aj za kratšie obdobie,  napríklad dva roky po 50% daňovej strate za predchádzajúce obdobia. Pri použití rovnakých čísel (len v iných rokoch) ako v príklade vyššie by si podnikateľ mohol na zisk 10 000€ uplatniť daňovú stratu, ale už len 7500€. Prvý stratový rok by sa nerátal. Napriek úplne identickým finančným výsledkom by v tomto prípade platil daň z 2500€.

Zákon bol v roku 2015 ďalej upravený a slovíčko „najviac“ bolo vypustené. Upravené znenie teda je: „….možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.“

Táto zmena zabraňuje opäť zásadne obmedzila možnosti podnikateľa uplatňovať si daňové straty v čase. Opäť použime rovnaké finančné výsledky fiktívnej firmy. Do ziskového roku vstupuje firma s naakumulovanou stratou 10 000€. Uplatniť si však môže len 7500€ (len za obdobie štyroch rokov). Avšak tentokrát „rovnomerne počas štyroch […] zdaňovacích období.“ Každý rok si môže uplatniť stratu 1875€ (7500€/4). V prvom ziskovom roku tak bude platiť daň z 8125€.

Modelová firma podnikanie po úspešnom roku ukončí, napríklad pre zdravotné problémy majiteľa. Máme tu tak tri rovnaké série finančných výsledkov, ale tri rôzne modely prenositeľnosti daňovej straty. Pri sadzbe 21% tak môže z toho istého dlhodobého výsledku zaplatiť 0€, 525€ alebo 1706,25€ daň.

Prenositeľnosť strát tak ovplyvňuje investorské vnímanie daňového systému krajiny. Krajina s mierne vyššou sadzbou, ale s benevolentnejšou tvorbou daňového základu, tak môže mať navrch. V rámci Európskej únie má Slovensko najkratšiu dobu štyroch rokov,  počas ktorej je možné odpočítanie straty. Veľký počet krajín,  dokonca umožňuje uplatnenie odpočtu za neobmedzený počet rokov,  ako napríklad: Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Írsko a ďalšie. Jedinou úpravou je v niektorých prípadoch obmedzenie časti straty,  ktorú je možné odpočítať za jeden rok. Štát sa tak snaží predísť zníženiu výberu daní po období hospodárskej krízy v ktorých si firmy vytvorili straty a následne si o ne budú znižovať daňový základ. Jedná sa však o 50% až 75% straty,  čo je stále násobne viac ako je povolené na Slovensku v jednom roku.

Všetky susedná štáty Slovenska disponujú v odpočítateľnosti daňovej straty lepšími podmienkami ako slovenský podnikatelia. Maďarsko aj Rakúsko umožňujú odpočítať straty za neobmedzené časové obdobie, Česko a Poľsko limitujú odpočet do dobu piatich rokov. Avšak Česká republika povoľuje počas uvedenej doby aplikovanie ľubovoľnej výšky odpočtu. Pokiaľ zohľadníme najvyššiu sadzbu DPPO spomedzi okolitých krajín ktorá je na Slovensku najvyššia k výraznému zhoršeniu podnikateľského prostredia prispievajú aj podmienky daňovo odpočítateľnej straty.

Preto navrhujeme zrušenie časového obmedzenia na spätné uplatňovanie daňovej straty. Podnikanie je totižto dlhodobá činnosť a nesmieme zabúdať, že k vytúženým ziskom spoločnosti pri začiatku činnosti často vytvoria aj stratu. (Zavedenie „estónskej dane“, t.j. nezdaňovanie reinvestovaného zisku, by prinieslo rovnaký efekt).