Spoločnosť v kríze

Novela Obchodného zákonníka, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2016, prináša do hodnotenia finančnej stability podnikov nové pojmy. Prijaté zmeny majú slúžiť predovšetkým na ochranu veriteľov, ako i zvýšenie zodpovednosti podnikateľov za ich rozhodnutia vo vzťahu k firemným financiám.

Spoločnosťou v kríze môže byť iba akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo komanditná spoločnosť. Zákonom je vylúčené, aby sa stali spoločnosťami v kríze banky, zaisťovne, poisťovne, zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti, či obchodníci s cennými papiermi.

Zo zákona je spoločnosť považovaná za spoločnosť v kríze, ak jej hrozí úpadok alebo ak je v úpadku. Podľa platnej legislatívy sa spoločnosť nachádza v úpadku v prípade platobnej neschopnosti alebo ak je v predĺžení (nie vo finále majstrovstiev sveta, ale v dlhu). Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Spoločnostiam novela prináša povinnosť sledovať nielen či sa nenachádzajú v úpadku, ale aj to, či im úpadok nehrozí, čím zavádza nový pojem hroziaci úpadok. Novela tak prináša pre podnikateľov novú povinnosť, aj keď nie administratívne náročnú a drahú, a to sledovať pomer vlastného imania a záväzkov. Spoločnosti hrozí úpadok, ak je tento pomer za rok 2016 menej ako 0,04 (za rok 2017 to bude 0,07 a za rok 2018 až 0,08).

V súvislosti s inštitútom spoločnosť v kríze zákon zavádza aj pojem „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania“, ktorým má štát možnosť donútiť v prípade finančných problémov spoločnosť, resp. jej spoločníkov, resp. akcionárov  oficiálne zvýšiť svoje základné imanie a nie zadlžovať spoločnosť v kríze prostredníctvom úverov alebo obdobných plnení. Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne napríklad člen štatutárneho orgánu, ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel aspoň 5 % na základom imaní či tichý spoločník. Spoločnosť v kríze tak podlieha interným obmedzeniam, hlavne voči štatutárom či spoločníkom.

Dobrá a užitočná myšlienka, ktorá stojí za zavedením inštitútu spoločnosť v kríze je však nedomyslená v rámci ukazovateľa, ktorým sa má táto  “krízovosť”, resp. hroziaci úpadok merať. Pomer vlastného imania a záväzkov na úrovni menej ako 0,04 (teda už hroziaca kríza) môže dosiahnuť aj spoločnosť, ktorá svoje záväzky platí načas, avšak v minulom roku dosiahla stratu, ktorá sa veľmi negatívne premietne do jej vlastného imania. Napríklad spoločnosť, ktorej vybrané hodnoty strany pasív v súvahe sú: vlastné imanie = 10 000 € ( z toho základné imanie = 9 000 €, fondy zo zisku = 1 000 €, výsledok hospodárenia minulých rokov = -1 000 €, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie = 1 000 €) a záväzky spolu = 26 000 €. Hodnota hroziacej krízy je v prípade tejto spoločnosti nižšia ako 0,04, takže tejto spoločnosti hrozí kríza. Hodnoty jej záväzkov však vôbec nie sú enormne vysoké, pričom sa môže jednať iba o záväzky z obchodného styku, pri ktorých je dlhšia doba splatnosti.