Trh práce

Zákonníkom práce stanovené odstupné je dôvodom, prečo zamestnávatelia preferujú krátkodobé úväzky na dobu určitú. Z toho vyplýva fluktuácia pracovníkov, tlak na reťazenie pomerov, a nízka miera získaných skúseností. Odstupné nemá opodstatnenie v situácii, keď sú zamestnanci poistení vo fonde nezamestnanosti, preto by malo byť zrušené, čo pomôže hlavne nezamestnaným získať trvalejší kontrakt. So svojej podstaty by malo byť predmetom firemnej kultúry, či kolektívnej zmluvy.

Obmedzenie počtu opakovania pomeru na dobu určitú predstavuje umelú prekážku tam, kde práca nie je garantovaná silnými tržbami nadnárodného koncernu. Ak zamestnávateľ nemá dostatok zákazok, nemôže ponúkať pomer na dobu neurčitú, ohrozoval by tým schopnosť firmy prispôsobiť sa aktuálnej situácii. Zákon by preto nemal obmedzovať zmluvnú voľnosť strán, pokiaľ je dohoda dobrovoľná.

Zákon definuje maximálny týždenný počet odpracovaných hodín na 48 vrátane nadčasov. Toto ustanovenie je zbytočné, keďže každý zamestnanec môže mať aj druhý úväzok, či živnosť. Naopak, obmedzuje tých, ktorí nemajú alternatívne možnosti zárobku, a radi by premenili svoj čas a schopnosti, často jediný kapitál, ktorý majú, na vyšší zárobok. Malo by byť zrušené, prípadne zvýšené  na 72 hodín.

Zamestnávatelia, ktorí majú 20 a viac zamestnancov, sú povinní zamestnávať aspoň 3,2 % osôb so zdravotným postihnutím. Inak musia zaplatiť osobitný odvod (náhradné plnenie). Ak sa im nepodarí zamestnať vhodnú osobu, musia zaplatiť ročne pokuto vo výške 0,9 násobku mzdových nákladov, aktuálne 1045€. Takéto nastavenie nezvyšuje atraktivitu zamestnávania ľudí s postihnutím, ani im to nepridáva na uplatnení, ak sú zamestnávaní, pretože to zákon vyžaduje. Postihnutých znevýhodňuje tiež povinnosť schválenia výpovede Úradom práce.