Zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk – Estónsky príklad

Jedným zo spôsobov ako motivovať firmy k ďalšiemu investovaniu, ďalšej aktivite je zavedenie nulovej daňovej sadzby na reinvestovaný zisk.

Nerozdelený zisk je tá časť zisku zostávajúca po splatení dane z príjmov, ktorá nebola použitá na výplatu dividend. Reinvestovanie nerozdeleného zisku zvyšuje hodnotu akcií spoločností. V účtovníctve je nerozdelený zisk časť kapitálu, ktorého alokácia doposiaľ nebola určená akcionármi.

Novinkou v zákone o dani z príjmov je superodpočet na výskum a vývoj, ktorý môžu podnikatelia využiť. Je to maličký manévrovací priestor, ktorý vláda ťažko skúšaným podnikateľom poskytla. Čo ak nechcú investovať do výskumu, ale potrebujú investovať do niečoho iného? Majú smolu, odpočítať si to nemôžu a zisk na to použitý im predtým vláda zdaní.

Návrh zákona o odpočítateľnej položke na výskum a vývoj predpokladá možnosť dodatočného odpočtu nákladov na výskum a vývoj vo forme položky odpočítateľnej od základu dane. Daňový subjekt si bude môcť uplatniť zníženie základu dane priamo v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie (za podmienok vopred definovaných v zákone). Prvýkrát si mohol podnikateľ uplatniť odpočet v roku 2015 pri podaní daňového priznania za rok 2014. Pre uplatnenie tohto nepriameho daňového stimulu budú musieť podnikatelia dodržiavať určité pravidlá, ako napríklad v účtovníctve oddeľovať oprávnené náklady od ostatných nákladových položiek či predložiť správcovi dane projekt, na ktorý boli prostriedky vynaložené.

Skvelým zahraničným príkladom pre nás môže byť Estónsko, ktoré nulovú sadzbu dane na reinvestovaný zisk zaviedlo už v roku 2000. Tento krok analyzovala Centrálna banka Fínska, ktorej závery iba potvrdzujú pozitívne účinky tohto kroku na ekonomiku. Výskum potvrdil, že zavedenie nulovej dane na reinvestovaný zisk podporil investičné výdavky v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte. Priame investície z roku 1999 na 2000, po zavedení reformy, sa  zvýšili o 50%.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje (v mil.eur) zmeny v priamych investíciách po zavedení nulovej sadzby dane na reinvestovaný zisk.

tabulka estonsko investicie

Zdroj: Centrálna banka Estónska

Druhým efektom, ktoré by takáto reforma mala, je vplyv na výnos dane z príjmu právnickej osoby, teda vplyv na verejné financie a štátny rozpočet. Estónsko má aktuálne sadzbu dane z príjmu vo výške 20%. Alebo by sme to mali skôr volať daňou z dividend, keďže sa zdaňujú len dividendy, teda rozdelený zisk.

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj výnosu dane z príjmov právnickej osoby v rokoch kedy dochádzalo k zmene daňovej sadzby na reinvestovaný zisk.

vyber DPPO v Estonsku

Z grafu je jasný pokles tohto výnosu ale iba na dva roky (naviac dva kvartály roku 1999 bol hospodársky rast v Estónsku záporný, čo prispelo k horšiemu výberu dane aj bez pričinenia zmeny sadzby), čiže v krátkodobom horizonte, zo strednodobého hľadiska pôsobil skôr stimulačne a výnos tejto dane sa dostal nad úroveň pred zavedením nulovej dane na reinvestovaný zisk. Za dva roky z dna v roku 2001 narástol skoro trojnásobne. V období po roku 2004 naviac prišlo k výraznému znižovaniu sadzby dane z príjmu z pôvodných 26% až na terajších 20%.

estonsko sadzba DPPO

Pre porovnanie, nominálny výber DPPO v Estónsku (v EUR) medzi rokmi 1997-2014 narástol o 339%, kým na Slovensku o 162%.

dynamika DPPO

V TOP20 navrhujeme zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk, za účelom zvýšenia podnikateľskej aktivity a zníženia daňovo-odvodovej povinnosti podnikateľov. Zavedenie odpočítateľných položiek na výskum a vývoj, ku ktorým je potrebné vypracovávať projekty a zavádzať zmeny do účtovníctva, čo prináša ďalšie povinnosti, rozhodne nie je šťastným a užitočným riešením.

Zdroje:

https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV

http://ime.bg/pr_en/eng36-6.htm#_ftn2

http://www.suomenpankki.fi/pdf/101577.pdf