Zodopovednosť zákazníka za nelegálnych zamestnancov dodávateľa

Parlament prijal novelu Zákonníka práce, ktorá od 18. júna prináša pre zamestnávateľov celý rad zmien a nových povinností.

Okrem zmien, ktoré pramenia z implementácie smernice Rady EÚ o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov sa do tejto novely vsunuli aj zmeny v rámci nelegálneho zamestnávania. Po novom poruší zákaz nelegálneho zamestnávania nielen zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca bez toho, aby včas splnil všetky registračné povinnosti podľa osobitných zákonov, ale aj podnikateľ, ktorý prijíma služby (upratovanie, catering, údržba, IT servis a pod.) prostredníctvom nelegálne zamestnávaného zamestnanca od svojho dodávateľa.

Zmeny v definovaní a dopadoch nelegálneho zamestnávania sú ďalším bodom v zmenách Zákonníka práce škodlivých pre podnikateľské prostredie. Prenášajú na podnikateľov zodpovednosť za nelegálne zamestnaného človeka, hoci prakticky ich zamestnancom nie je a nemá ho prečo a ako kontrolovať.

Zákon je plný dier a bude ho ťažké dodržiavať. Ak si objednáte do svojej firmy napr. catering od inej firmy, mali by ste skontrolovať či táto firma svojich zamestnancov zamestnáva legálne, alebo porušuje zákon a zamestnáva ich nelegálne. Ak si to neodkontrolujete, po príchode kontroly (inšpektorátu prácu) za to spoluzodpovedáte vy. Okrem toho, že je časovo náročné takto kontrolovať každého zamestnanca cudzej firmy, od ktorej poberáte službu, vôbec nie je jasné, ako by ste to mali robiť. Sociálna poisťovňa vám neposkytne údaje o zaregistrovaní toho-ktorého občana (registrácia v SP je kľúčový faktor na posúdenie nelegálnej práce).

Ďalší problém je potreba neustále opakovať túto kontrolu. Ak máte vo svojej spoločnosti zabezpečené napríklad pravidelné upratovanie od externej firmy, budete upratovačky kontrolovať každý mesiac, či im medzitým nevypršala zmluva a nestali sa čiernou pracovnou silou?

A čo sankcie? Samozrejme ani na ne naši zákonodarcovia nezabudli. Pri porušení týchto pravidiel dostanete pokutu o výške od 2 000 do 200 000 €. To nie však všetko, súčasťou sankcií je zákaz poberania eurofondov a zákaz účasti na verejných zákazkách na päť rokov.

Prakticky každý podnikateľ, ktorý využíva služby poskytované zamestnancami iného podnikateľa, môže nie vlastnou vinou dostať likvidačnú pokutu a nemá tomu prakticky ako zabrániť. Inak povedané, podpora podnikania v podaní slovenskej vlády.